Trochu iné bábiky-Šúpolienky

Keďže mám veľmi silné sklony zbierať takmer čokoľvek (bude článok čoskoro),lebo mi to akosi oku lahodí, zbieram aj trochu iné bábiky.Bábiky krehkejšie, ručne robené a rovnako nádherné ako ktorékoľvek iné na mojom blogu.
Samozrejme, že sú oveľa lacnejšie, no aby môj partner udržal moje zberateľsvo na uzde, máme dohodu, že si nesmiem ja sama kúpiť šúpolienku,iba keď tak priamo osobne od výrobcu na nejakom trhu alebo jarmoku,či podobne. Jednoducho podmienka,že výrobcu osobne musím stretnúť. Hrozné,však? Už nie raz som to chcela porušiť, no stále odolávam. Hlavne mi pomáha to,že keď okolo nejakej peknej ideme, moje psie oči priateľa obmäkčia a zvyčajne mi ju potom daruje ☺. 

Toto je môj najnovší prírastok. Je u mňa už pár mesiacov a je od úžasne šikovnej MIRKY RADOŠOVSKEJ,ktorej tvorbu sledujem a neustále kvôli nej som na hrane porušenia toho sľubu,čo som spomínala vyššie. Holt, viem, že toto nie je zďaleka posledná šúpolienka od nej,minimálne na svadobnú tortu chcem od nej určite nás dvoch ako svadobný párik -ozdobu na vrch torty.To si jednoducho vydupem,sľub- nesľub!
Bábika je pôvodne uchytená na makovici, stopku som skrátila, bola pol metra asi dlhá, a v tej mojej fitónii sa jej najviac páči.







Ďaľší skvost som našla v Trnave na jarmoku. Šúpolienka ako záložka do knihy. V knihe síce nikdy nebola(možno raz na skúšku) , no viac sa mi páči,keď ju mám na očiach a bojím sa, aby sa nepoškodila.



Túto malú ryšavku som si kúpila asi rok,možno dva dozadu. Ryšavá šúpolienka je pomerne vzácnosť, toto bola prvá, akú som kedy videla a veľmi mi robí radosť. Výrobcu žiaľ neviem,kúpila som ju v suveníroch a zabudla som sa opýtať (kúpená ešte pred uzatvorením dohodyMrkající).




No a táto kráska odštartovala moju mániu Úžasný Bola moja druhá a kúpila som ju od pani MÁRIE TEPLANOVEJ, keď bol v Bratislave remeselný trh. Ooooch mala som čo robiť aby som si odniesla len jednu Usmívající se. Pani vyrába aj nádherné betlehemy, v budúcnosti ( keď budem mať deti) tak určite si zadovážime.



Spolu takto mi strážia kvietky na parapete.






A práve tu vám chcem ukázať jeden historický skvost. Možno si pomyslíte, že sa šúpolienka po pár rokoch rozpadne. No, pravdupovediac aj ja som bola v tom ale mám tu dôkaz Usmívající se.
Vek tejto dvojšúpolienky sa datuje na niečo medzi 40 až 50 rokov.
A? Je ako nová, trošku sa časom síce scvrkla a stmavla ale inak je podľa mňa úúúúplne skvostná. Mám ju od mamky, mala ju u babky a dostala ju dávno dávno (40 až 50 rokov dozadu ) od pacientky (mamča je sestrička) a veľmi ju mám rada. Keď ju vidím,tiež si spomeniem na to, ako mi mamča alebo babka vysvetlovali, ako správne zametať chodník pred domomUsmívající se.Lebo inak som behala s tou metlou ako šarkan.






Dúfam,že sa moja zbieročka rozrastie ešte o ďaľšie krásne kúsky a možno sa raz aj naučím ako ich vyrábať.No dovtedy budem obdivovať diela druhých.

Komentáre

Obľúbené príspevky